Psoriáza – ťažký oriešok pre psychiku pacienta

Autor: Katarína Bergendiová | 7.10.2015 o 13:02 | (upravené 7.10.2015 o 13:31) Karma článku: 4,29 | Prečítané:  1108x

Medzi imunitným systémom a ľudskou kožou existuje hlbší vzťah, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ide o ochrannú bariéru s plochou 1,5 až 2 m2. Koža  tak predstavuje prvú imunitnú hradbu pred baktériami, vírusmi či plesňami.

Navyše vzťah imunity a pokožky pôsobí aj pri obnove tkanív, ale i v rámci tzv. autoimunitných ochorení. Ide o ochorenia, keď sa imunitný systém „zblázni“ a začne pôsobiť proti vlastným orgánom či tkanivám. K najznámejším chorobám tohto typu patria diabetes, skleróza multiplex, reuma a – psoriáza.

Aké sú príčiny psoriázy?

Psoriáza, ľudovo nazývaná aj lupienka, je vôbec najčastejším autoimunitným ochorením. Pokožka pri nej stráca schopnosť sebaobnovy a postupne sa na nej rozvíjajú červené zápalové „mapy“. Napokon sa rozvinie v chronické, často bolestivé a znetvorujúce kožné ochorenie, ktoré postihuje okolo 3 % stredoeurópskej populácie. V súčasnosti na psoriázu neexistuje 100 %-ný liek.

Príčiny psoriázy ešte nie sú dostatočne známe. Predpokladá sa, že hlavnými faktormi sú genetika, znečistené životné prostredie a stres. Dedičné rodinné vplyvy možno zistiť asi u 30 % ľudí s psoriázou. Zasahuje obe pohlavia rovnako a vzniká v ľubovoľnom veku. Na prvotné spustenie psoriázy má vplyv množstvo faktorov:

  • stres,
  • prekonané infekcie,
  • niektoré druhy liekov,
  • klimatické vplyvy a znečistené ovzdušie,
  • zlá životospráva,
  • skryté vnútorné či chronické ochorenia,
  • hormonálne zmeny,
  • iné zápalové kožné choroby

Možno psoriázu vyliečiť?

Bohužiaľ túto chorobu stále nemožno úplne vyliečiť. Cieľom liečby teda je kontrolovať chorobu a stabilizovať jej prejavy tak, aby bol zaistený čo najlepší životný komfort pacientov. Dermatológovia v spolupráci s ďalšími odborníkmi majú k dispozícii viacero druhov liečby, ktoré sa nastavujú vždy individuálne:

  • miestna liečba liečivými krémami,
  • celková liečba (v prípade ťažších foriem psoriázy),
  • svetloliečba.

Samozrejmosťou by mala byť (ale často nie je) psychologická podpora.

Ako psoriáza ovplyvňuje kvalitu života

Psoriáza spôsobuje fyzické nepohodlie, svrbenie či pocity pálenia. Ale to je len jeden rozmer. Oveľa väčším problémom bývajú psychologické komplikácie v kombinácii s nevhodnou reakciou okolia pacienta. To si môže zmenenú pokožku s červenými šupinatými vyrážkami nesprávne vyložiť ako príznaky iného ochorenia. Väčšina psoriatikov, najmä mladšieho veku, potom zvykne reagovať obavami a skrývaním sa pred svetom. 

Tento fenomén sa zvykne prejavovať v rôznych životných situáciách:

  • Šport – množstvo ľudí s psoriázou sa hanbí vyzliecť vo verejnej šatni alebo umyť vo verejných sprchách. Okrem toho až 7 % účastníkov jednej americkej štúdie uviedlo, že im bol odmietnutý vstup do verejných zariadení ako telocvičňa či bazén.
  • Vzťahy – pacienti si často pripadajú fyzicky a sexuálne neatraktívni, čo vedie k problémom s vytváraním a udržiavaním vzťahov. 27 % pacientov vo veku do 54 rokov súhlasilo s tvrdením, že lupienka negatívne ovplyvňuje ich sexuálny život.
  • Práca – ak sú prejavy lupienky viditeľné, pacienti to môžu mať ťažšie s hľadaním práce. Navyše psoriáza je príčinou častejšej pracovnej neschopnosti.

Psychologické aspekty života s lupienkou

Psoriáza má negatívny vplyv na kvalitu života. Podľa amerického prieskumu väčšina pacientov vo veku 18 až 34 rokov uviedla, že má negatívne pocity zo svojej pokožky. Až 88 % z respondentov prejavilo obavy o budúcnosť a strach, že sa ich choroba bude zhoršovať.

Zaujímavým fenoménom je spojitosť medzi psoriázou, nedostatkom pohybu a obezitou. Mnohí psoriatici z obáv pred reakciou verejnosti a zo strachu pred slnečným žiarením odmietajú športovať. (Pritom slnko v skutočnosti pomáha zlepšovať stav choroby.) Dôsledkom takéhoto sebaobmedzenia v pohybe je zvýšené riziko vzniku obezity, a to dohromady s psoriázou zas vedie k strate sebaúcty a spoločenskej izolácii.

Podľa výskumu o vzťahu duševných problémov a psoriázy:

  • Až 60 % pacientov s psoriázou má klinicky významné psychiatrické prejavy (napr. depresia).
  • Výskyt depresie u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou psoriázou je okolo 24 % v porovnaní s 6,7 % u dospelej populácii.
  • Pacienti so psoriázou majú o 39 % vyššie riziko depresie, o 31 % vyššie riziko úzkosti a o 44 % vyššie riziko samovražedných sklonov než bežná zdravá populácia. Až 5 % pacientov dokonca aktívne premýšľa o samovražde.

Tieto škodlivé vplyvy psoriázy na psychiku potvrdzuje množstvo štúdií. Depresia, úzkosť, hnev a pocity bezmocnosti dobre poznajú mnohí pacienti. Tieto mentálne stavy, ak sú dlhodobé, prirodzene vedú aj k zhoršeniu ďalších orgánov a častejšie vyvolávajú napríklad ischemickú chorobu srdca či syndróm spánkového apnoe (vynechávanie dýchania počas spánku). Osobitným problémom je lupienka pri deťoch a tínedžeroch, ktorým zhoršuje možnosti zapojenia sa medzi rovesníkov a v konečnom dôsledku vedie k zvýšenému riziku samovrážd.

Kľúčové faktory: psychologická podpora zo strany lekára a znižovanie stresu

Postoj ošetrujúceho lekára je úplne zásadným pri udržiavaní pohody pacienta. Bez nej dochádza častejšie k zhoršeniu psychického stavu a následnej liečby. Pre udržanie pohody je potrebné, aby lekár korektne objasnil pozadie a budúci priebeh choroby vrátane možností liečby. Pravidelne viedol s pacientom podporujúce rozhovory, ale napríklad aj citlivým dotykom pri natieraní liečivej masti na problémovom mieste podporil pacienta pri sebaprijatí a akceptácii choroby.

Aj keď sa psoriáza nedá úplne vyliečiť, je možné ju pomocou pravidla 3 (prijatie – obnova – reštart) dostať do prijateľného stavu. Pomocou vytrvalej a citlivej liečby môžeme pomôcť kožným bunkám pri sebaobnove. Rovnako je dôležité, aby sa stali pacienti voči sebe menej kritickí a naopak, viac sa tešili z drobných pokrokov.

Okrem stanovenia kvalitného liečebného plánu, ktorého základom je fungujúca komunikácia medzi lekárom a pacientom, je dôležité, aby sa pacient naučil zvládať stres vyplývajúci z chronického ochorenia. K dispozícii máme rôzne techniky zvládania stresu, ktoré v konečnom dôsledku zlepšia život pacienta ako taký. Ukazuje sa, že ak sa pacient naučí využívať postupy ako meditácia, progresívna svalová relaxácia, kognitívno-behaviorálna psychoterapia, joga či tai-či, zlepší to v dlhodobom meradle nielen psychický stav, ale aj samotné ochorenie.

Viac na: Imunita.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?