Hormónový systém, kam patrí aj štítna žľaza, tvorí spolu s imunitným a centrálnym nervovým systémom supersystém – akýsi vládnuci triumvirát zaisťujúci rovnováhu organizmu.
1. Čo vlastne je štítna žľaza?
Štítna žľaza patrí k tým orgánom, ktoré čím sú nenápadnejšie, tým väčšiu úlohu zohrávajú v organizme. Nájdeme ju na prednej strane krku – skladá sa z dvoch lalokov spojených typickým mostíkom. Žľaza je súčasťou zložitého endokrinného (hormonálneho) systému, v rámci ktorého ovplyvňuje vývoj a činnosť mozgu, termoreguláciu organizmu, metabolizmus tukov a cukrov či aktivitu pohlavných orgánov. Veľmi dôležitá je spolupráca štítnej žľazy s imunitným systémom.
2. Ako pracuje štítna žľaza?
Hlavnou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie dvoch druhov hormónov: trijódtyronínu (T3) a tyroxínu (T4). T3 je aktívny hormón, ktorý vplýva na „dôležitejší“ hormón T4. Na tomto procese sa zúčastňuje aj tyreotropný hormón (TSH), vylučovaný adenohypofýzou, ktorý tvorbu oboch hormónov štítnej žľazy reguluje. Ak sú hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi nízke, hypofýza uvoľní viac TSH. Keď sú hladiny hormónov štítnej žľazy privysoké, hypofýza znižuje produkciu TSH.
Fungovanie štítnej žľazy ovplyvňujú najmä tieto faktory:
Jód – ide o základnú látku potrebnú pre správne fungovanie štítnej žľazy.
Ďalšie žľazy v systéme – štítna žľaza je súčasťou endokrinného systému. Každá žľaza (napr. vaječníky, hypofýza, podžalúdková žľaza, nadobličky, pankreas) má v tomto systéme svoju úlohu, pričom medzi sebou intenzívne komunikujú.
Genetická predispozícia – treťou časťou tejto skladačky je dedičnosť. Vedecké dáta potvrdzujú, že riziko problémov so štítnou žľazou je vyššie, ak majú tieto problémy v rodine tradíciu.
Imunitný systém.
3. Ktoré skupiny ľudí by si mali dávať väčší pozor na ochorenia štítnej žľazy?
Ochorenia štítnej žľazy sa objavujú asi u 5 % populácie – častejšie u žien. Ženy stredného a vyššieho veku ňou trpia až v 15 – 20 %. Významným rizikovým faktorom u žien býva tehotenstvo, obdobie dojčenia a menopauza. Druhou významnou skupinou sú ľudia s kladnou rodinnou anamnézou. Ak sa vo vašej rodine vyskytol v minulosti problém so štítnou žľazou, nemali by ste podceňovať prevenciu.
4. Aké sú najčastejšie poruchy štítnej žľazy?
Poruchy štítnej žľazy môžeme rozdeliť na nesúvisiace a súvisiace s imunitou. K tým prvým patria napríklad:
Struma – ide o nerakovinové zväčšenie štítnej žľazy. Najčastejšou príčinou strumy na celom svete je nedostatok jódu v potrave.
Uzliny štítnej žľazy – výrastky vytvorené v štítnej žľaze. Príčiny nie sú vždy známy, ale môžu zahŕňať nedostatok jódu aj Hashimotovu chorobu. Väčšinou ide o benígne, teda nerakovinové zväčšenie.
K poruchám, ktoré spôsobuje nesprávne fungujúca imunita patria:
zápal štítnej žľazy vyvolávajúci hypotyreózu – tzv. Hashimotova choroba (známa aj ako chronická lymfocytárna tyreoiditída) a
tyreotoxikóza vyvolávajúca hypertyreózu – tzv. Gravesovo-Basedowova choroba.
Samostatnou kategóriou je rakovina štítnej žľazy.
5. Kedy vzniká ochorenie štítnej žľazy spôsobené imunitným systémom?
Normálne fungujúci imunitný systém rozpoznáva vlastné tkanivá a neútočí na ne. Niekedy ale stratí túto schopnosť a potom imunita agresívne reaguje aj na vlastné telové bunky. Ide o tzv. zlyhanie autoimunity. Výsledkom sú ťažké poškodenia orgánov a tkanív a choroby ako Addisonova choroba, reumatoidná artritída, diabetes 1. typu či vitiligo.
Prejavom zle fungujúcej autoimunity, ktorá útočí priamo na štítnu žľazu, sú vyššie spomínané ochorenia – Hashimotova choroba a Gravesovo-Basedowova choroba. Spozornieť by sme mali aj v prípade, ak trpíme iným autoimunitným ochorením, napríklad diabetom 1. typu, alebo celiakiou. Vedecké štúdie totiž naznačujú, že aj autoimunitné ochorenia nesúvisiace priamo so štítnou žľazou, predstavujú pre tento orgán rizikový faktor.
6. Čo je Hashimotova choroba?
Hashimotova choroba spôsobuje zníženie funkcie štítnej žľazy (hypotyreózu), teda stav, keď štítna žľaza nevytvára dostatok hormónov. Toto ochorenie postupuje nenápadne bez výrazných príznakov. Postupne ale štítna žľaza opuchne a vzniká struma. Táto autoimunitná choroba je častejšia u žien ako u mužov. Zvyčajne sa ochorenie objaví medzi 30 a 50 rokom veku.
Medzi najčastejšie príznaky Hashimotovej choroby patrí:
struma
únava
depresie
zápcha
mierne zvýšenie telesnej hmotnosti
suchá koža
suché, preriedené vlasy
bledá, opuchnutá tvár
ťažká a nepravidelná menštruácia
Hashimotova choroba sa zisťuje meraním úrovne TSH hormónu, prípadne hladiny hormónov štítnej žľazy (T3 alebo T4). Krvný test by mal tiež ukázať abnormálne protilátky. Pokiaľ ide o liečbu – v súčasnosti neexistuje priamy liek na túto chorobu. Existuje ale nepriama liečba, súvisiaca napríklad
so stavom čriev a konzumáciou lepku. Pomôcť môže aj užívanie vitamínu D pri potvrdenej nízkej hladine v organizme. Na zmiernenie príznakov ochorenia sa dopĺňa TSH hormón. Pri pokročilej Hashimotovej chorobe býva nevyhnutný chirurgický zákrok. Kľúčová pre zdarný priebeh ochorenia je skorá diagnostika.
7. Čo je Gravesovo-Basedowova choroba?
Pokiaľ za zvýšenou funkciou štítnej žľazy (hyperfunkciou) stojí zle fungujúca imunita, dochádza k nadmernej tvorbe imunitných protilátok proti štítnej žľaze. Tie paradoxne vybičujú žľazu k vyššej aktivite a tvorbe hormónov. Potom vznikajú chorobné prejavy kvôli zosilneným účinkom týchto hormónov. Najčastejšie ide o Gravesovo-Basedowovu chorobu.
Opäť ide o autoimunitné ochorenie, nie poruchu štítnej žľazy ako takej. Choroba je dedičná a môže sa vyvinúť v akomkoľvek veku. Častejšia je u žien vo veku 20 až 30 rokov. Medzi rizikové faktory patrí stres, obezita, tehotenstvo a fajčenie. Najčastejšie symptómy Gravesovo-Basedowovej choroby sú:
úzkosť,
popudlivosť,
únava,
tras rúk,
nepravidelný srdcový tep,
nadmerné potenie,
ťažkosti so spánkom,
hnačka alebo časté stolice,* zmenený menštruačný cyklus,
struma,
vypúlené oči a problémy so zrakom.
Diagnostika je v tomto prípade jednoduchšia – obyčajné fyzikálne vyšetrenie odhalí zväčšenú štítnu žľazu, spojenú často s vypúlenými očami a známkami zvýšeného metabolizmu. Ochorenie napokon potvrdia krvné testy. Aj pri tejto chorobe nie je známa liečba, ktorá by zastavila imunitný systém pred útokom na štítnu žľazu. Príznaky Gravesovej choroby ale možno do veľkej miery zvládať niekoľkými spôsobmi:
beta-blokátormi pre riadenie srdcovej frekvencie, úzkosti a potenia,
liekmi na kontrolu produkcie veľkého množstva hormónov štítnej žľazy,
rádioaktívnym jódom,
chirurgickým odstránením štítnej žľazy (ako posledná možnosť).
8. Máte problém so štítnou žľazou? Preverte si to pomocou týchto otázok.
Máte genetický predpoklad tohto ochorenia v rodine?
Bývate alebo ste v minulosti boli dlhodobo vystavovaný chemikáliám?
Zistili vám vyšetrením nerovnováhu v tvorbe hormónov z vaječníkov či nadobličiek?
Ste peľový alebo potravinový alergik? Napadá vás často infekcia?
Trpíte obezitou alebo máte diabetes?
Máte potvrdené ľubovoľné autoimunitné ochorenie?
Ak ste zodpovedali na niektorú z týchto otázok kladne, je vhodné si raz za čas dať skontrolovať štítnu žľazu odborníkovi.
